free web page builder

Strategické zameranie zahraničnej a bezpečnostnej politiky SR
ako členského štátu EÚ a NATO

( Peter Terem a kolektív )

ÚVODNÉ SLOVO

Odborné študijné texty pod názvom „Strategické zameranie zahraničnej a bezpečnostnej politiky SR ako členského štátu EÚ a NATO“ sú výstupom projektu finančne podporeného Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (projekt MVZP/2017/58). Cieľom projektu bolo pripraviť učebné texty obsahovo zamerané na vývoj európskej integrácie a transatlantických vzťahov po skončení studenej vojny a ich vplyv na zahraničnú a bezpečnostnú politiku SR. Vychádzajúc z perspektívy, že náš pohľad na svet je formovaný miestom, kde žijeme, je nevyhnutné venovať pozornosť vývoju vlastnej krajiny. Cieľom študijných textov je poukázať na silné väzby Slovenska k EÚ, rovnako poukázať na bezpečnostné prostredie SR a úlohu NATO ako garanta bezpečnosti našej krajiny.
Súčasťou autorského kolektívu sú vysokoškolskí pedagógovia Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB, Fakulty humanitných a prírodných vied a Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. Odborné študijné texty sú určené študentom gymnázií, využiteľné sú aj pre iné typy stredných škôl v rámci predmetov geografi a, dejepis a náuka o spoločnosti. Zároveň môžu slúžiť ako doplnkový študijný materiál pre študentov učiteľských smerov geografie, histórie a náuky o spoločnosti.
V jednotlivých kapitolách sa dozviete o prínose Európskej únie k rozvoju demokracie, slobody, ochrane ľudských práv, k prosperite a bezpečnosti európskych krajín, vrátane Slovenskej republiky. Zároveň vám predstavíme Severoatlantickú alianciu ako ochrancu a garanta slobody a bezpečnosti svojich členských štátov a vysvetlíme, v čom spočíva zmysel členstva Slovenskej republiky v NATO. 

Uvedomujeme si, že nie je postačujúce poznať len fakty o našom členstve v EÚ a v NATO. Ešte dôležitejšie je porozumieť politickým a spoločenským aspektom ovplyvňujúcim našu spolupatričnosť s demokratickými krajinami. Preto sa Vám v jednotlivých kapitolách pokúsime ukázať, ako sa môžeme na základe súčasnej situácie poučiť z minulosti krajiny, ako je dôležité vnímať každodennú realitu okolo nás, vedieť posudzovať rôzne prístupy k riešeniu problémov a pochopiť súvislosti o mnohokrát komplikovanej prepojenosti príčin s dôsledkami.

Jednotlivé témy sú pripravené v zrozumiteľnej podobe, každá kapitola sa začína predstavením témy a jej významu, v hlavnom texte sú zvýraznené najdôležitejšie časti, pričom doplňujúci text je zreteľne odlíšený od hlavného textu. Na konci každej kapitoly nájdete jej zhrnutie a vysvetlenie kľúčových pojmov. Otázky a úlohy sú orientované nie len na kontrolu faktografických vedomostí, ale aj na zachytenie a pochopenie súvislostí. V časti aktivity nájdete inšpirácie na skupinovú alebo individuálnu prácu – napr. na prácu s mapami, spracovanie projektu formou prezentácie, výzvy na občianske aktivity v teréne, organizovanie diskusií, exkurzií a pod. Odporúčané linky môžete využiť na bližšie zoznámenie s témou.

Veríme, že jednotlivé kapitoly vás zaujmú a ich obsah prispeje k vyššej úrovni porozumenia pôsobenia Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii.

Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedný kolektív autorov. 

A. SLOVENSKÁ REPUBLIKA V
EURÓPSKEJ ÚNII

Vývoj politickej mapy Európy 
od skončenia studenej vojny

Ak sa pozriete na politickú mapu Európy, pripomenie vám pestrú mozaiku. Európa ako svetadiel je svojou rozlohou druhý najmenší v rebríčku svetadielov zoradených podľa veľkosti, ale na rozlohe približne 10,5 mil. km2 sa rozkladá viac ako 40 rôzne veľkých štátov, štátikov a niekoľko závislých území. Počet štátov sa v minulosti viackrát menil a predpokladáme, že sa tento trend zachová aj v budúcnosti. Kým na začiatku 20. storočia bol počet nezávislých štátov 18, ku koncu studenej vojny (v roku 1989) to už bolo 33 štátov. Prelom tisícročí bol v znamení vzniku nových samostatných štátov, čím sa ich počet zvýšil na 43. Viete, ktorý z európskych štátov uznaný medzinárodným spoločenstvom je najmladší?

Európska únia – rozširovanie
a prehlbovanie integrácie

Myšlienky európskej integrácie siahajú ďaleko do minulosti. Ich spoločným menovateľom naďalej zostáva snaha o garantovanie mieru a bezpečnosti v rámci Európy. Od skončenia druhej svetovej vojny je kladený kľúčový dôraz na politické a ekonomické aspekty formovania celoeurópskej organizácie, ktoré sa vzájomne podmieňujú. Celá koncepcia integrácie Európy si vyžadovala trpezlivý prístup všetkých zainteresovaných krajín, hľadanie rovnováhy a spravodlivosti medzi záujmami vytvárajúcich sa nadnárodných štruktúr a národnými štátmi. Táto kapitola poukazuje na skutočnosť, že okrem prehlbovania integrácie a rozširovania integrácie do nových oblastí ekonomiky a spoločnosti sa EÚ koncepčne musí venovať aj jej teritoriálnemu rozširovaniu. Preto sa v nasledujúcich riadkoch pokúsime čiastočne objasniť zložitosť doterajšieho vývoja európskej integrácie, ktorá postupne prináša prospech pre všetkých.

Politický a socioekonomický vývoj Slovenska (1993 – 2004)

Vnútropolitický a hospodársky vývoj v prvých desiatich rokoch existencie samostatnej Slovenskej republiky sa niesol v znamení zápasu o demokratický charakter krajiny s prosperujúcou trhovou ekonomikou a prozápadnou orientáciou. Študijným cieľom kapitoly je ukázať, ako si Slovensko viedlo v prvej dekáde svojej existencie. Čo všetko sa tu odohrávalo a čo bolo potrebné urobiť, aby sme sa stali súčasťou najvyspelejšej a demokratickej časti sveta? Priblížme si vzrušujúci, miestami aj dramatický, ale nakoniec úspešný príbeh mladej Slovenskej republiky v prvej dekáde jej existencie.

Zahraničná politika Slovenskej republiky v období 1993 a 2004

Ako sa mladá Slovenská republika vysporiadala so zodpovednosťou plynúcou z výkonu samostatnej zahraničnej politiky? Aké boli prvotné kľúčové strategické záujmy Slovenska? Ktoré geopolitické vektory prevažovali? Bola jej zahraničná politika úspešná pri dosahovaní deklarovaných cieľov? Hľadajme spoločne odpovede na tieto otázky v nasledujúcej kapitole. 

Politický a hospodársky vývoj Slovenskej republiky po vstupe do Európskej únie

Vstupom do Európskej únie začína samostatná Slovenská republika novú etapu svojho vývoja. Slovenská republika sa stáva plnoprávnym členom Európskej únie, čo so sebou nieslo celý rad politických i ekonomických dôsledkov. Hlavným znakom poukazujúcim na zmeny v oblasti dovtedy uplatňovanej politickej i hospodárskej stratégie bol najmä prenos vybraných oblastí kompetencií v politickej, ale predovšetkým v hospodárskej sfére, na spoločné inštitúcie pôsobiace na úrovni nadnárodného centra. Základným cieľom tejto kapitoly bude poukázať na vybrané aspekty politického a hospodárskeho vývoja Slovenskej republiky v časovom rozmedzí od jej vstupu do Európskej únie (v máji 2004) až do súčasnosti. 

Inštitúcie Európskej únie

Kto vlastne prijíma rozhodnutia v  Európskej únii? Brusel? Štrasburg? Luxemburg? Európska únia nie je štát, ale má svoje inštitúcie a procesy.

Tak ako to vlastne je?

Pôsobenie Slovenskej republiky v súčasnej inštitucionálnej štruktúre Európskej únie

Slovenská republika sa stala členskou krajinou Európskej únie 1. mája 2004. Je rovnocenným partnerom všetkým členským krajinám a podieľa sa na rozhodovaní. V ktorých inštitúciách pôsobia zástupcovia Slovenskej republiky? 

Vonkajšia činnosť Európskej únie

Pozícia Európskej únie je do určitej miery paradoxná. Na jednej strane ide o ekonomického giganta (EÚ predstavuje najvýkonnejší ekonomický priestor na svete), na strane druhej je EÚ v zahraničnopolitickom zmysle akoby „ľahkou váhou“. Vonkajšia činnosť EÚ je odrazom toho, čo samotnej Únii dovolia jej členské štáty, respektíve, ktoré kompetencie presunú na spoločnú unijnú úroveň. Nasledujúca kapitola vám priblíži oblasti, v ktorých môže svoje aktivity rozvíjať samotná Únia a zastupovať tak všetky členské štáty jednotným hlasom. Významnú úlohu v procese realizácie vonkajšej činnosti EÚ zohráva Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý stojí na čele niekoľkotisícového úradu – Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.

Zahraničná politika SR v rámci 
vonkajšej činnosti EÚ

Slovenská republika sa vstupom do Európskej únie v roku 2004 začala podieľať na výkone vonkajšej činnosti Európskej únie. Táto kapitola vám ozrejmí, ako sa táto skutočnosť odrazila v zahraničnej politike SR. Vysvetlíme vám, ako sa Slovensko začalo podieľať na globálnych zahraničnopolitických rozhodnutiach spolu s ostatnými členskými štátmi EÚ a hlavnými inštitúciami EÚ a ako spolupracujeme s ostatnými členskými štátmi v Európskej únii pri snahe presadzovať svoje záujmy.

Spoločná zahraničná
a bezpečnostná politika Európskej únie

Existuje taký veľmi známy vtip: Keď prezident Spojených štátov amerických volá na linku Európskej únie, aby zistil jej postoj napr. ku kríze na Ukrajine, na druhej strane sa mu ozve hlásenie: „Dobrý deň, dovolali ste sa do Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, pre postoj Nemecka ku danej situácii stlačte 1, pre postoj Slovenska ku danej situácii stlačte 2....“. V nasledujúcej kapitole si vysvetlime, prečo tento vtip mohol vzniknúť....

Zahraničná politika Slovenskej republiky ako členského štátu EÚ – strategické priority

Slovenská republika je v podmienkach globálnej ekonomiky malým štátom, ktorý charakterizuje nedostatok vlastných surovinových zdrojov, ale zároveň silný proexportný charakter ekonomiky. Aj z tohto dôvodu je kľúčové, aby štáty ako Slovensko realizovali silnú zahraničnú politiku, ktorá je charakteristická predovšetkým tým, že v rámci štátu existuje vnútorný konsenzus o zahraničnopolitickom smerovaní, prioritách a stratégii štátu. Na koordinovanom výkone zahraničnej politiky sa musia podieľať jej hlavní aktéri ako prezident SR, Úrad vlády SR, Ministerstvo zahraničných vecí SR, Zahraničný výbor NR SR a ostatné inštitúcie štátnej správy.

Európska susedská politika a aktivity Slovenskej republiky

Dobré vzťahy so susedmi sú na nezaplatenie. Niektoré štáty Európskej únie (ako napr. Taliansko, Grécko, ale i Slovensko) susedia so štátmi, ktoré nie sú členmi tohto integračného zoskupenia. Keď idete na nákup na Ukrajinu – musíte prejsť cez hraničnú kontrolu, kým na ceste do Viedne nemusíte stáť na hranici a nikto nežiada vaše pasy. Európska únia sa snaží mať dobré vzťahy s krajinami vo svojom susedstve z mnohých dôvodov. Aké iniciatívy EÚ vyvíja?

Oficiálna rozvojová spolupráca Slovenskej republiky ako členského štátu EÚ

Rozvojová spolupráca je dôležitou súčasťou medzinárodných vzťahov a ako taká aj súčasťou slovenskej zahraničnej politiky. Priblížme si, ako Slovenská republika budovala svoj mechanizmus rozvojovej spolupráce, čo znamená značka SlovakAid a ako sa zapájame do rozvojovej spolupráce prostredníctvom príspevkov do rozpočtu Európskej únie a medzinárodných organizácií, najmä Organizácie Spojených národov.

Predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie

Spôsob fungovania Rady Európskej únie ako jednej zo základných inštitúcií Európskej únie je charakteristický tým, že každých 6 mesiacov predsedá tejto inštitúcii iný členský štát. To znamená, že predsedníctvo medzi členskými štátmi rotuje na šesťmesačnom princípe a predsednícka krajina je zodpovedná za koordináciu práce práve tejto inštitúcie. Slovenská republika sa tejto historickej príležitosti ujala 12 rokov po svojom vstupe do Európskej únie v druhom polroku 2016, kedy sa na 6 mesiacov stala historicky po prvýkrát predsedajúcou krajinou v rámci Rady Európskej únie. Táto kapitola vám predstaví úspešné pôsobenie našej krajiny v tejto zodpovednej pozícii. 

Demokracia, mier a ľudské práva

Rešpektovanie ľudských práv – ich garantovanie zo strany štátu, dodržiavanie ľudských práv a existencia efektívneho mechanizmu nápravy v prípade ich porušenia, sú považované za jeden zo základných znakov demokratickej spoločnosti. Avšak je potrebné si uvedomiť, že vysoká úroveň ochrany ľudských práv, ktorá je dnes už samozrejmosťou takmer všade v Európe, nemusí byť rovnaká v iných častiach sveta. A tiež nie je samozrejmé, že úroveň ochrany ľudských práv, na ktorú sme si už zvykli, ostane taká navždy. Nie je možné uplatňovať si svoje práva bez toho, aby sme ich poznali, a aby sme poznali aspoň základné mechanizmy ich ochrany. Nasledujúca kapitola stručne predstaví piliere ochrany ľudských práv na európskom kontinente a osobitosti ochrany ľudských práv v Európskej únii.

Kultúrna, jazyková
a náboženská diverzita Európskej únie

Existuje množstvo politických, spoločenských, historických udalostí, momentov, miest, symbolov, ktoré nás spájajú a vytvárajú Európu. Európa kráľovských dynastií. Európa kresťanská. Európa bojujúca. Európa Réného Descartesa. Európa roztrieštená. Európa humanistická. Európa rozdelená. Európa slobodná. Európa zjednotená. Je potrebné uznať spoločnú minulosť európskych národov a hľadať spoločnú budúcnosť v zjednotenej Európskej únii

Európska únia ako svetový aktér

Náš každodenný život na Slovensku nie je odtrhnutý od problémov, ktorým dnes svet čelí. Všetci chceme žiť slobodne a v mierových podmienkach, vzdelávať sa, pracovať, venovať sa svojím záujmom, mať pestrú skladbu tovaru na pultoch obchodov, nízke ceny pohonných hmôt, kvalitné životné prostredie, kvalitnú dopravnú sieť atď. Chaos, konflikty a vojny v bezprostrednom i vzdialenejšom susedstve ohrozujú našu stabilitu a prosperitu. Cieľom tejto kapitoly je ukázať úlohy, ktoré musíme na úrovni EÚ riešiť, aby sme mohli žiť v bezpečí, stabilite a prosperite, ale zároveň je potrebné objasniť význam EÚ pre vonkajší svet. Spoznáme, aké sú charakteristické znaky EÚ ako svetového aktéra, výzvy, ktorým čelí a oblasti, na ktoré sa chce v budúcnosti zameriavať. 

B. NATO – OCHRANCA A GARANT SLOBODY A BEZPEČNOSTI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Geopolitika strednej Európy

Ako geografické podmienky ovplyvnili vývoj územia, na ktorom sa nachádza SR? Cieľom kapitoly je spoznanie geopolitických súvislostí, tzn. vzájomného vzťahu medzi geografickým prostredím a politickými javmi a procesmi v strednej Európe, ktoré nám pomôžu porozumieť základným princípom správania sa štátov navonok. Dôkladným poznaním regionálnych geopolitických súvislostí môžeme pochopiť, prečo bolo potrebné, aby sme sa jednoznačne orientovali na členstvo v EÚ a v NATO a prečo by sme sa mali vyhýbať nezodpovedným zahraničnopolitickým rozhodnutiam, ktoré v prípade malých štátov môžu mať fatálny vplyv na ich budúcnosť. 

Vplyv zmien mocenských pomerov v Európe na vývoj Slovenska v 20. storočí

História ukazuje, že mocenské zmeny v Európe a následné zmeny na politickej mape kontinentu sa vždy dotkli situácie v strednej Európe. Študijným cieľom kapitoly je spoznať ako sa vyvíjalo územie, na ktorom dnes žijeme. Zistíme, kto to ho ovládal, ako bolo organizované a čo jednotlivé obdobia vývoja priniesli pre obyvateľstvo. Oboznámime sa s charakteristickými črtami územia dnešného Slovenska v jednotlivých štátnych celkoch, ktorých bolo súčasťou. Na tomto základe si vysvetlíme, prečo súčasné členstvo v EÚ a v NATO vytvorilo historicky ojedinelé možnosti na efektívne naplnenie národných záujmov Slovenskej republiky.

Integrácia Slovenskej republiky do NATO

V období rokov 1989-2004 sme boli svedkami viacerých zásadných zmien, ktoré ovplyvnili medzinárodné vzťahy a bezpečnosť aj v podmienkach Slovenskej republiky. Nasledujúci text sa vám pokúsi vysvetliť hlavné medzníky na ceste k členstvu v Severoatlantickej aliancii, priblížiť problémy, s ktorými sme sa museli vysporiadať a poukázať na zmeny, ktoré z toho vyplývajú pre bezpečnostnú politiku SR.

Bezpečnostná politika SR
ako členského štátu Severoatlantickej aliancie

Slovenská republika svojim vstupom do Severoatlantickej aliancie (NATO) získala právo rozhodovať na veciach nielen na svojom území, ale aj v širšom transatlantickom teritóriu. Toto rozhodovanie znamená nielen práva, ale aj povinnosti. Slovensko muselo prijať stanovisko a postoj k otázkam transatlantickej spolupráce a bezpečnosti na princípe kolektívnej obrany (bezpečnosti). Nasledujúci text sa Vám pokúsi vysvetliť obdobie realizácie bezpečnostnej politiky ako plnohodnotného člena NATO, akým spôsobom to zasiahlo do procesu stability a mieru, aké sú hlavné výhody a nevýhody členstva v NATO ale aj akým spôsobom môže Slovensko vplývať na rozhodnutia v oblasti bezpečnosti a obrany v rámci tejto organizácie.

Bezpečnostné prostredie Slovenskej republiky

Bezpečnostné prostredie Slovenskej republiky je v súčasnosti určované nielen našim bezprostredným okolím, ale aj vývojom situácie na európskom kontinente a na globálnej úrovni. Nasledujúci text sa vám pokúsi vymedziť bezpečnostné prostredia Slovenskej republiky, identifikovať súčasné hrozby, ako aj výzvy, ktorým musí Slovensko čeliť a priblížiť, ako vplývajú na rozhodnutia v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky.

Príčiny vzniku ozbrojených konfliktov a vojen v súčasnom svete

Cieľom tejto kapitoly je priblížiť inštitúcie zaoberajúce sa výskumom ozbrojených konfliktov a vojen, oboznámiť sa s trendmi vývoja faktorov vzniku a pretrvávania ozbrojených konfliktov a vojen po roku 1990, pochopiť komplexnosť pôsobenia ich príčin, dokázať identifikovať a klasifikovať príčiny aktuálne prebiehajúcich ozbrojených konfliktov a vojen vo svete a diskutovať o nich v širších súvislostiach. 

Konflikty a vývoj v krízových regiónoch

Cieľom tejto kapitoly je oboznámiť vás s vybranými konfliktmi v regiónoch sveta. Vzťahy medzi Izraelčanmi (Židmi) a Palestínčanmi (Arabmi)) sú veľmi komplikované už celé generácie. Zaoberáme sa aj konfliktným vývojom v Iraku na území najstaršieho kultúrneho a civilizačného centra sveta (Mezopotámia), priblížime si aj niekoľko rokov trvajúci krvavý konflikt v Sýrii, ktorý má konkrétne dôsledky pre bezpečnosť celého regiónu neďaleko vonkajších hraníc EÚ. Nevynecháme ani vývoj rusko-ukrajinského konfliktu, ktorý destabilizuje východnú Európu. Analýzou a historickými faktami chceme predísť viacerým zaužívaným stereotypom a podnietiť záujem o vývoj v ďalších konfliktných regiónoch sveta.

Transatlantické partnerstvo
a jeho význam pre bezpečnosť EÚ

Študijným cieľom kapitoly je priblížiť príčiny formovania transatlantického partnerstva (tu rozumej vzťahy medzi EÚ a USA), ukázať na výhody tohto partnerstva pre európske štáty. Zároveň je potrebné poukázať na obdobia napätia a rozporov, ktoré v dôsledku fungovania demokratických princípov, spolupráce a solidarity nemali zásadnejší potenciál na spochybnenie podstaty významu partnerstva. Venujeme sa významu transatlantického partnerstva po skončení studenej vojny a aktuálnym výzvam pre vzťahy medzi EÚ a USA.

Účel Aliancie v 21. storočí

Strategické ciele NATO sa od vzniku kontinuálne prispôsobovali aktuálnym bezpečnostným hrozbám. V nasledujúcej kapitole sa budeme venovať vývoju Aliancie od svojho vzniku a zdôrazníme nutnosť adaptácie na nové tzv. nekonvenčné hrozby ako sú rôzne povstania, etnické nepokoje, globálny terorizmus a kybernetické hrozby. Ukážeme na potrebu zintenzívnenia úsilia adaptovať transatlantické štruktúry na výzvy dneška, aby Aliancia mohla naďalej garantovať bezpečnosť členských štátov, ako aj stabilitu a prosperitu celej euroatlantickej oblasti.

Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov
Univerzita Mateja Bela
Kuzmányho 1
974 01 Banská Bystrica

Kontakt
Email: fpvmvumb@umb.sk
Telefón: +421/048/446 1211

Ďakujeme za odoslanie!